reklama

Čo bolo, bolo...

V jeden slnečný deň sme sa s kamarátmi vybrali na jazero. Prázdniny boli v plnom prúde a nám sa samozrejme nechcelo len tak vysedávať doma. Bol to deň ako každý iný, ale predsa len bol niečim zvláštny. Vtedy sa to stalo...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

V ten deň som spoznal jedno dievča, do ktorého som sa beznádejne zaľúbil. Mal som skoro 19 a ona mala práve 18. Možno si niekto povie: "Ja neverím na lásku na prvý pohľad!", ale ja som zrazu uveril. Dobre stavané telo (myslím tým žiadna chudá modelka ale normálna, plnoštíhla baba), dlhé a husté vlasy hnedej farby a milý úsmev hovorili za všetko.

Obrázok blogu

Bývala o iba o dve ulice ďalej ako ja. Stretávali sme sa skoro každý deň a stále viac a viac sme jeden druhého spoznávali. Dokonca sme s prekvapením zistili, že sme spolu navštevovali prvé dva roky tú istú základnú školu. Neskôr ona ale odišla, kvôli zlému prístupu zo strany učiteliek, na inú školu a nemohli sme sa tak spoznať už oveľa skôr. Ale asi to tak malo byť. Dlhé letné večery sme si krátili vysedávaním na lavičke pred ich panelákom, alebo prechádzkami po okolí a debatovaním o všetkom možnom. Domov sme sa dakedy pobrali až o 5 ráno, keď sme si zrazu uvedomili, že začína svitať. Po nejakom čase, to už začala zase škola, som sa začal viac zaujímať o jej súkromie. Aj napriek každodennému skorému vstávaniu do školy, sme bývali do neskorých večerných hodín spolu vonku. Stretávali sme sa každý deň a rozprávali sa. Jeden by tomu možno neveril, ale áno, iba sme sa rozprávali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Pár dní pred mojimi narodeninami sme boli u mňa v izbe a vo vzájomnom objatí sme ticho počúvali cd skupiny Elán - Hodina nehy. Vtedy som jej povedal, že sa mi veľmi páči a opýtal som sa, či by chcela so mnou chodiť. Samozrejme, nie len von, ale tak naozaj. Myslel som si, že povie "nie" a preto ma trochu prekvapilo, ale veľmi príjemne, keď som zaznamenal je súhlasné gesto. Týmto dňom sa pre mňa začal ten najkrajší mesiac v mojom živote. Spoznal som vďaka nej pravú tvár lásky a otvoril svoje srdce dokorán, ako vráta plavebnej komory na vodnom diele v Gabčíkove. Prežili sme spolu veľa pekných dní. A jedným z nich bol aj posledný deň toho roku, aj keď, vtedy som to ešte netušil, bol čiastočne posledným dňom nášho vzťahu. Zrazu bolo všetko iné. Správala sa ku mne úplne inak ako dovtedy. Z bozkov zostali len pusy, z objatí len držanie sa za ruky, a potom ani to... Navonok to však nedala na sebe poznať, ale ja som to cítil. Na veľa vecí sme mali rovnaký názor a viackrát sa nám stalo, že sme v jednej chvíli povedali to isté. Tak isto som vnímal aj jej postupné odlučovanie. Prestali mi od nej chodiť zaľúbené sms-ky a strácal sa aj záujem o ďalšie stretnutia. Bolo mi to všetko veľmi divné, tak som sa jej opýtal, že čo sa to deje? Odpoveď som nedostal. Na ďalší deň som prišiel ku nej do bytu, chcela sa so mnou rozprávať. Keď som tam bol a čakal na jej vysvetlenie, mal som veľmi zlé tušenie. Stále mi hlavou behali otázky: "Prečo?", "Kvôli čomu?", "Spravil som niekde chybu?", "Povedal som niečo, čím som ju urazil?" Ale v zápätí som dostal na svoje otázky jednoznačnú odpoveď. Nie. Ja na vine nie som. Vraj ona ešte nie je pripravená na dlhodobý vzťah a nezáleží jej na mne tak veľmi, ako mne na nej. Netuším, kto z nás sa v tej chvíli cítil horšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Po tom osudnom dni sme sa asi týždeň nevideli. Nezazlieval som jej jej rozhodnutie, ale mrzelo ma to. Veď koho by nie? Myslím si, že takáto vec by dala zabrať psychike každého chalana. Niektorí si v podobných situáciách dokonca siahnu na život... Ja som však mal ešte nádej. A tá mi pomohla preniesť sa cez to postaviť sa svojmu osudu zodpovedne. Náš vzťah neskončil teda úplne, ale pokračoval. No už bol zase iba kamarátsky, ako na úplnom začiatku. Ja som však na ňu nedokázal prestať myslieť, aj keď som sa o to pokúšal. Jednoducho to nešlo. Niekto raz povedal: "Čo nevylieči doktor, to vylieči len čas." a mal pravdu. Po nejakom čase som sa s tým zmieril a bral som ju ďalej len ako kamarátku. Dokonca sa mi zdalo, že si takto vychádzame lepšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Od vtedy mám najlepšiu kamarátku na svete. A ona to vie. :o)

Miroslav Dedinský

Miroslav Dedinský

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ten kto ma pozná, vie aký som a ten kto ma nepozná, nech si spraví názor...Som obyčajný človek, ktorý každý deň vstane, cestou do práce odvedie dieťa do školy, po práci zoberie dieťa domov k manželke a druhému dieťaťu, pohrá sa s deťmi a po večeri ide spať.Mojou inšpiráciou je motto na obrázku hore, ale rovnako vhodné sa mi zdá aj: "Ozajstný priateľ je ten, kto prichádza, keď sa zvyšok sveta od vás odvracia" Walter Winchell :o) Zoznam autorových rubrík:  Moja poéziaSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu